Fotografie, ktoré vás v roku 2015 na Lepšej geografii najviac zaujali

Na konci roka sa zvykne bilancovať. Aký bol prvý rok Lepšej geografie? V rubrike Orbis Pictus sme si počas roka ukázali množstvo fotografií rôzneho zamerania a z rôznych kútov sveta. Ktoré z nich vás najviac zaujali? Pozrite si rebríček desiatich najúspešnejších. 

10. V najužšej pražskej uličke 

Praha ponúka množstvom krás a lákadiel, ktorým je len ťažko odolať. Povestných sto veží, taká a onaká strana Vltavy, pamiatky a nádych histórie, kde sa len človek pozrie. K tomu pulzujúci život súčasného európskeho veľkomesta. Ani opakované návštevy mesta nestačia na to, aby nepražáci preskúmali všetko, čo je hodné preskúmania. Na Malej strane sa medzi veľkými, skrýva malý, nepatrný a svojim spôsobom trochu obskúrny poklad – najužšia ulička mesta pražského a podľa niektorých zdrojov dokonca najužšia ulička celého sveta a priľahlého vesmíru. Vedie k vinárni Čertovka a jej šírka je len okolo 50 až 70 cm. Dopravu na desaťmetrovom úseku, v ktorom vás ulička zovrie medzi domami je riadená semaforom. Nečudo, pri stretnutí dvoch protichodcov by mohlo, najmä v prípade objemnejších osôb, dôjsť k ich vzájomnému zašprajcovaniu. A to by bolo nemilé.

9. Najhrubší strom Slovenska nájdete v Komjaticiach

Najhrubší strom a podľa niektorých vôbec najväčší živý organizmus na Slovensku, nenájdeme v divokej prírode národných parkov, ale celkom prekvapivo v parku v Komjaticiach. Platan javorolistý má okolo 150 rokov a obvod kmeňa 930 centimetrov (fotky). Niektoré zdroje uvádzajú, že patrí k siedmym najväčším zástupcom flóry v Európe. Park pri niekdajšom kaštieli v Komjaticiach zrekonštruovali v roku 2010. Kedysi hájom, lužným lesom aj ovocnými záhradami. Jedným z majiteľov bol známy rod Grassalkovičovcov. V období rokov 1852 až 1872 majitelia dokončili rekonštrukciu kaštieľa a začali budovať park. Za štyri mesiace dokázali urobiť 405-hektárový park. Rástli tu stromy gingko, katalpy, tuje, tisy. Väčšina vymrela, dodnes zostalo okolo 400 – 450 stromov. Jedným z nich je práve platan javorolistý. Miestni ľudia ho nazývajú aj ako strom lásky, v jeho kôre nájdete množstvo vyrezaných sŕdc. Mnohé z lások, ktoré tieto srdcia reprezentujú, pochádzajú ešte z ďalekej minulosti.  

8. Tristan da Cunha – najizolovanejšie miesto na Zemi

Možno aj vy patríte k ľuďom, ktorí občas uprednostňujú život v ústraní pred zhonom miest. Kdesi na kopaniciach, alebo v lesoch Slovenského rudohoria je pokoj a ticho. Ak by ste však predsa len hľadali niečo špeciálne, miesto, odkiaľ je ďaleko skutočne všade, mám pre vás tip. Sopečné súostrovie Tristan da Cunha je vôbec najizolovanejším osídleným miestom na Zemi (mapa,fotografia). Britské zámorské teritórium obýva okolo 300 obyvateľov, z ktorých sú takmer všetci potomkami prvých osadníkov, ktorí sa tu rozhodli skúsiť šťastie v roku 1810. Najbližšie obývaným územím od Tristan da Cunha je 2000 kilometrov vzdialený ostrov Svätá Helena. Od hlavného mesta územia Edinburgh of the Seven Seas (fotografia) je to k africkému pobrežiu 2400 km a k pobrežiu Južnej Ameriky 3360 kilometrov.

7. Slovensko nie sú len hrady. Pozrite si husitský kostolík v Lúčke

Slovensko sa zvykne označovať aj ako krajina hradov. Nečudo, veď ich tu máme viac ako sto. Väčšina dnes leží v ruinách, no nijako im to neuberá na kráse. Skôr naopak. V ich tieni však stoja ruiny sakrálnych stavieb, ktoré nie sú tak časté, no práve preto ešte tajomnejšie. Väčšina z nás určite pozná opustený kartuziánsky kláštor v Slovenskom raji, mnohí zas navštívili Katarínku v Malých Karpatoch. Poklad sa však skrýva aj na Gemeri. V obci Lúčka medzi Zádielskou tiesňavou a Rožňavou nájdete ruiny ranogotického husitského kostolíka, ktorý by inde patril medzi najznámejšie turistické ciele. Pri vašej najbližšej ceste okolo ho určite navštívte. Dovtedy sa pokochajte aspoň jeho fotografiami.

6. Slovensko na fotografiách Karola Plicku

Kto by nepoznal dielo Karola Plicku? Kedysi snáď nebolo rodinnej knižnice, v ktorej by ste nenašli aspoň jednu knihu s jeho fotografiami. Prosím, nájdite si čas predstaviť (jeho) Slovensko, ktoré už nie je, aj vašim žiakom. Možno ho aj vďaka týmto fotografiám (online galéria) lepšie pochopia.

5. Poľské mestá sú krásne a tajomné. Je chybou, že ich nepoznáme

Dodnes spomínam na cestu do Poľska, počas ktorej sme spoznali viaceré mestá našich severných susedov. Nerád preháňam a nerád krivdím, ale v porovnaní s poľskými je väčšina slovenských miest len škaredými kačiatkami. Krakov poznáme, Varšava dych neberie. Čo tak Gdaňsk, Poznaň, Vroclavalebo rodisko Koperníka, Toruň? V skutočnosti sú historickými perlami desiatky poľských miest a mestečiek. V jednom z nich sa odohráva aj dej vynikajúcj knihy Zrnko pravdy od súčasného poľského autora Zygmunta Miloszewskeho. Mesto Sandomierz na rieke Visla (fotografia vyššie) je nielen ideálnou kulisou pre mysterióznu detektívku, ale aj pre návštevu. Za tú stoja určite aj Kazimierz Dolnya Zamosc, ktorý svojou polohou uprostred pevnosti pripomína niekdajšie Nové Zámky. Necestujme ďaleko, keď už u susedov môžeme vidieť svet.

4. Peši okolo sveta? V Dánsku sa to dá

Willy Fog prešiel cestu okolo sveta za 80 dní. Lietadlami to dnes zvládneme za oveľa kratší čas. Vydať sa na cestu po vlastných je však stále rovnakou výzvou ako kedysi. Málokto by si pre ňu našiel čas, málokto by mal toľko síl. Prečo sa neprejsť aspoň miniatúrnym svetom? V Dánsku sa to dá! V mestečku Hobro (mapa) ju vytvoril Søren Poulsen. Svet vyskladal na svojej farme holými rukami, potreboval k tomu len fúrik a lopatu. Materiál v podobe pôdy a skál našiel na pozemku pri brehu jazera Klejtrub. Stavbu začal v roku 1944 a venoval sa jej až do svojej smrti v roku 1969. Mapa sveta (Verdenskart) má rozmery 45 x 90 metrov, 27 centimetrov na nej predstavuje 111 kilometrov v reálnom svete. Časom sa mapa stala vyhľadávaným turistickým cieľom regiónu Viborg a dnes je súčasťou malého oddychového parku, v rámci ktorého môžete člnkovať oceánmi alebo spoznať život domácich zvierat na farme. Viac sa o parku dozviete na jeho oficiálnej webstránke, kde si môžete mapu pozrieť aj na videu. Fotogaléria je zas dostupná na tomto odkaze. Ak by ste zatúžili mať podobnú mapu, skúste si ju spraviť aj sami. Aspoň nakreslenú. Ako na to vám poradí tento návod.  

3. Ostrov Migingo a jeho šialený príbeh

Ostrov Migingo (wiki, mapa) nepatrí k tým, o ktorých by sa učilo v škole. Nie je dôvod. Ťažko však nájdete absurdnejšie miesto. Ostrov s rozlohou polovice futbalového ihriska vyrastá z vôd Viktóriineho jazera. Obýva ho okolo 130 ľudí – prevažne rybárov a obchodníkov s rybami. Ich život na ostrove spríjemňujú štyri puby a niekoľko nevestincov. Je tu však aj lekáreň a iné základné služby. Na starších mapách nie je ostrov Mininga naznačený, vidieť na nich len niekoľko väčších ostrovov v jeho okolí. Dôvod je prostý, ostrov vyhupol nad hladinu vo svojej súčasnej rozlohe len v posledných desaťročiach, keď hladina Viktóriineho jazera poklesla o 0,5 až 1 metra. ​

Uvádza sa, že prvými obyvateľmi ostrova boli dvaja kenskí rybári, ktorí sa na ňom usídlili v roku 1991. Ugandský rybár Joseph Nsubuga však tvrdí, že keď prišiel na ostrov v roku 2004, našiel na ňom už len opustený dom. V rýchlom slede sa na ostrove neskôr usadili rybári z Kene, Ugandy aj Tanzánie. Všetkých lákali okolité vody ostrova bohaté na veľkú rybu – Robala nilského. Tento druh bol v jazere umelo vysadený v roku 1954 a jeho premnoženie spôsobilo ekologickú katastrofu. Svet sa o tejto problematike dozvedel najmä vďaka dokumentárnemu filmu Darwinova nočná mora. Aby nebolo zvláštnych okolností okolo ostrova málo, vedú sa oň aj teritoriálne spory medzi Keňou a Ugandou. Oba štáty považujú ostrov za svoj. Na oficiálnych mapách ho nájdete zakreslený ako súčasť Kene, okolité vody však patria Ugande. Ostrov Migingo je malý, pre nás možno bezvýznamný, no pre jeho obyvateľov znamená svet. Svet, ktorý fascinuje.

2. Európskym stromom roka je dub na futbalovom ihrisku

Európskym stromom roka 2015 je rarita, ktorá sa len tak nevidí. Našli by ste na svete miesto, kde uprostred futbalového ihriska rastie mohutný 150 ročný dub (mapa)? Obyvateľom obce Orissaare na estónskom ostrove Saaremaa to nepripadá nijako zvláštne. A dub je srdcom miestnej komunity. Pred rokom 1951 sa vedľa duba nachádzalo malé ihrisko, ktoré však bolo neskôr rozšírené tak, ža strom sa náhle ocitol uprostred ihriska. Traduje sa, že sa ho vtedy snažili vytrhnúť zo zeme dva traktory Stalinec, lenže sa im stále trhali laná. Stopy po lanách sú na strome viditeľné dodnes. Dnes strom pomáha miestnym školákom pri prihrávkach a hráčom ponúka vytúžený tieň. 

1. Plastová záhrada Európy 

Okolie mesta Almeria na južnom pobreží španielskej Andalúzie (mapa) sa od roku 1980 postupne premenilo na oblasť s najvyššou koncentráciou fóliovníkov na svete. Tisícky ton paradajok, uhoriek, paprík a ďalších druhov zeleniny a ovocia na európskom trhu pochádzajú práve odtiaľto – spod 26 000 hektárov zakrytých fóliou. Pre ekonomiku provincie je poľnohospodárstvo kľúčovým, ročný príjem z predaja produkcie prevyšuje sumu 1,5 miliárd eur. To všetko v oblasti, ktorá sa vyznačuje suchou, až polopúštnou klímou so zrážkami len okolo 200 mm ročne. Pestovanie vo fóliovníkoch je náročné na množstvo závlahovej vody, umelých hnojív, importovanej pôdy a hydroponických systémov. Bližší pohľad na „záhradu Európy“ vám pomôže vytvoriť aj fotoreportáž od Jana Sochora. ​