AKO SA MENÍ MESTO

Opis:            Skupinová práca žiakov s historickými mapami a pracovnými listami spojená s tvorbou      
                     mapy vývojových etáp vybraného mesta (obce).

Ročník:        vyššie ročníky ZŠ, SŠ 

Predmet:    geografia, dejepis, regionálna a environmentálna výchova
 
Čas:             v celom rozsahu 2-3 vyučovacie hodiny, možnosť realizácie vybraných častí alebo
                     dokončenie formou projektu

Pomôcky:    notebook s data-projektorom, kópie pracovných listov, PC učebňa alebo tablety s pripojením
                      na internet

Ciele:           Na príklade vlastného mesta (obce) pochopiť etapy jeho vývoja v minulosti a dnes. 
                     Prehĺbiť schopnosť žiakov pracovať s viacerými mapovými vrstvami - analýza, syntéza. 

Na stiahnutie

Pracovný list č.1 - Vývojové etapy mesta
File Size: 202 kb
File Type: pdf
Download File
Pracovný list č.2 - Krátko o panelákoch
File Size: 386 kb
File Type: pdf
Download File
Pracovný list č.3 - Ako sa zmenila krajina
File Size: 348 kb
File Type: pdf
Download File
Návod na obsluhu geoportálu
File Size: 333 kb
File Type: jpg
Download File
Návod na prácu v historickej mape
File Size: 390 kb
File Type: jpg
Download File

   Odkazy na online zdroje

Postup krok za krokom

  1. Učiteľ žiakom vysvetlí cieľ aktivity - spoznať vývoj mesta v ktorom žijú, alebo chodia do školy (ak je škola v obci je možné spracovať aj ju, prípadne známe mesto v okolí). Diskusia a brainstorming na tabuľu - v akom roku bolo mesto založené, kedy získalo mestské práva, ktoré budovy sú v ňom najstaršie, čím sa v minulosti živili jeho obyvatelia, v akom období sa postavila železničná stanica, panelákové sídliská alebo domy v ktorých žijú, rozrastá sa mesto aj v súčasnosti?

  2. Učiteľ cez dataprojektor premietne fotogalériu fotografií zachytávajúcich mesto v rôznych časových obdobiach (ukážka).

  3. Do každej skupiny sa rozdá pracovný list s kartičkami, na ktorých je popis rôznych vývojových etáp typického slovenského mesta. Úlohou žiakov je ich správne chronologické usporiadanie od najstarších po najnovšie. Ku každému popisu sa pokúsia odhadnúť konkrétne obdobie (storočie, desaťročie). Odhad by mal vychádzať z ich vedomostí o konkrétnom meste, ktoré pri práci riešia.
    V prípade práce žiakov na počítačoch alebo tabletoch je možné využiť online verziu aktivity.

  4. Práca s historickými fotografiami v skupinách. Učiteľ rozdá do každej skupiny sériu historických fotografií z mesta. Žiaci majú za úlohu odhadnúť kedy boli dané fotografie (rytiny) vytvorené, uhádnuť ktorá časť mesta je na nich zobrazená, opísať prípadné zmeny, ktoré v daných lokalitách nastali. Ako nadstavba tejto aktivity je vhodné vyzvať žiakov, aby sa na miesta z fotografií vybrali
    a vyhotovili ich aktuálnu podobu v čo možno najpodobnejšej kompozícii v porovnaní s historickou fotografiou. Vytvorené dvojice fotografií vložiť vedľa seba do prezentácie, alebo na plagát. Je možné využiť aj vynikajúci web whatwasthere.com, cez ktorý môžu žiaci za domácu úlohu vložiť historické snímky do režimu Google Street View. Viac o možnostiach webu v článku. Možno ešte vhodnejším nástrojom je slovenská aplikácia (webstránka) Pred a po. 

  5. Učiteľ rozdelí žiakov do skupín a každej dodá dostatočne veľkú mapu mesta (stačí prefotené A4, ideálne A3, niekedy sa dajú mapy získať v informačnom centre). V prípade vybavenia s IKT je ideálnym riešením samostatná (prípadne vo dvojiciach) práca žiakov v Google Earth.

  6. Žiaci majú na mape za úlohu farebne (šrafážou, obtiahnutím) vyznačiť časti mesta (obce), ktoré podľa nich existovali v polovici 19. stor., v polovici 20. storočia a tie, ktoré vznikli len v priebehu posledných desať rokov. V Google Earth sa dajú spojité plochy jednoducho vyznačovať cez pridávanie mnohouholníkov - tzv. polygónov (návod), ktorým sa nastaví ľubovoľná farba pozadia, obvodovej čiary a ich priehľadnosť. Ku každému z nich je možné doplniť aj krátky popis.

  7. Skupiny krátko prezentujú svoje mapy a zdôvodňujú na základe čoho sa rozhodli priradiť časti mesta do jednotlivých časových období. 

  8. Nasleduje práca s historickými online mapami (v prípade nedostupnosti IKT pre žiakov je možné ich vytlačiť, alebo túto časť aktivity využiť ako projektové zadanie pre domácu prácu). Pomocou historických máp z vojenského mapovania Rakúska-Uhorska (1806-1869) sa žiaci oboznámia s vtedajšou rozlohou a urbanizmom mesta (obce). Všímajú si zmeny, ktoré nastali za posledných viac ako 150 rokov. Stručný grafický návod na obsluhu mapového webu nájdete tu.
    Na svojej mape z kroku č. 5 upravia rozlohu zástavby v meste pre vyznačené obdobie z polovice 19. stor. podľa historickej vrstvy mapy.

  9. Podľa mapového portálu geoportal.sazp.sk (manuál) žiaci ďalej skúmajú vývoj mesta do polovice 20. storočia (historická vrstva TM25 1952-1957). Do svojej mapy vyznačia všetky časti mesta, ktoré vznikli v tomto období. Preskúmajú ich pomocou režimu Google Street View v Google Earth a pokúsia sa sformulovať, čím sú tieto časti podobné alebo charakteristické, kde v rámci súčasnej mestskej zástavby ležia.

  10. Pomocou získaných informácií z máp na geoportal.sazp.sk, vyznačia žiaci do svojich máp tie časti mesta, ktoré vznikli po období, ktoré zachytáva historická mapová vrstva z rokov 1952-1957. Pomocou vlastných poznatkov, prieskumu lokalít v Street View, alebo vyhľadaním informácií na internete môžu žiaci vývoj jednotlivých častí mesta rozdeliť po desaťročiach (zástavba z 50-60. rokov, 70.-80. rokov, 90. rokov). Učiteľ im môže pripomenúť popis vývojových etáp z kroku č. 3 - nižšie tehlové obytné domy na sídliskách sa budovali  v 50. rokoch, prvé panelové domy a sídliská od 60. do konca 90. rokov, obchodné centrá na okrajoch miest alebo pri dopravných ťahoch sa stavali od cca roku 2000 apod. Najnovšie bytovky v meste by nemali mať žiaci problém časovo zaradiť).

    Zmeny za posledných 10 rokov sa dajú jednoducho pozorovať priamo v prostredí Google Earth, nakoľko obsahuje aj staršie satelitné snímkovanie. Zapnete ich klikom na hornú lištu Zobraziť - Historické snímky, v ľavom hornom rohu mapy sa vám objaví časová os, na ktorej si vyberiete snímky z rôznych rokov. 

  11. Prezentácia a kontrola žiackych máp, oprava prípadných nedostatkov.

  12. Učiteľ rozdá do každej skupiny pracovný list s názvom Krátko o panelákoch. Žiaci ho pozorne čítajú a na základe získaných informácií zodpovedajú jednotlivé otázky. Po čase potrebnom na vypracovanie aktivity učiteľ striedavo vyzýva skupiny, aby prezentovali svoju odpoveď na jednu
    z otázok. Ostatné skupiny kontrolujú správnosť odpovede, prípadne ju dopĺňajú. Odpovede na poslednú otázku je vhodné pri dostatku času spracovať vo forme brainstormingu na tabuľu - žiaci dávajú návrhy na možnosti zlepšenie kvality života na sídliskách. Diskusia na tému výhod
    a nevýhod života v paneláku v porovnaní s rodinným domom.

  13. Okrem mestskej zástavby sa za posledných 150 rokov istotne zmenila aj krajina a jej využívanie človekom. Učiteľ vyzve žiakov, aby sa tentoraz pri skúmaní rozdielov medzi mapami mesta
    z polovice 19. a 20. storočia a súčasnosti nevenovali zástavbe, ale prírodnej či kultúrnej krajine
    ​v jej okolí. Ako vodítko pre ich prácu poslúži pracovný list.

  14. Na záver je dobré pozrieť sa aj do budúcnosti. Učiteľ vyzve skupiny na spoločný brainstorming na tému "Čo by sa malo v meste vybudovať" - detské ihriská, športoviská, cestný obchvat, nemocnica, nákupné centrum, zberný dvor, kúpalisko, plaváreň, kanalizácia, prípojky plynu, vysokorýchlostné pripojenie na internet, cyklocesty, skate-park, nájomné byty...?

  15. Za pokus možno stojí aj preskúmanie územných plánov, alebo GIS portálov miest, v ktorých je načrtnutý rozvoj mesta na ďalšie roky. Vybraní žiaci by mohli napr. napísať žiadosť mestskému úradu na sprístupnenie verejne dostupných informácií ohľadne ďalšieho rozvoja mesta v podobe primeranej ich veku.

         Ďalšie námety