V roku 1900 mali ženy na Slovensku v priemere viac ako 5 detí. Ako v súčasnej Ugande či Nigérii. Do roku 1960 klesla miera plodnosti na 3 deti, v súčasnosti má hodnotu cca 1,4 dieťaťa na ženu. Z tisíc detí narodených na Slovensku sa začiatkom 20. storočia 345 nedožilo 5. narodenín. Všimli ste si niekedy množstvo starých detských hrobov na cintorínoch?

Toto všetko je demografia, ktorá vplývala na život našich predkov. Pôrodnosť, úmrtnosť, význam veľkej rodiny a postavenie ženy v spoločnosti si našli cestu aj do viacerých ľudových prísloví. Pozrime sa na niekoľko z nich. Prekvapivo presne približujú faktory ovplyvňujúce pôrodnosť a početnosť rodiny v minulosti i dnes.

Hansa Roslinga netreba snáď ani predstavovať. Švédsky expert na svetové zdravie, štatistik, známy zástanca nazerania na svet cez fakty a autor legendárneho projektu Gapminder s pohyblivými bublinovými grafmi. Kto nevidel niektoré z jeho verejných vystúpení, mal by to rýchlo napraviť - tu nájdete viaceré z nich aj s českými či slovenskými titulkami.  Hans Rosling nás minulý rok opustil, jeho odkaz tu však bude dlho. A to aj vďaka knihe, na ktorej posledné roky svojho života pracoval. Factfulness vyšla v češtine pod názvom Faktomluva. Podrobne sa jej na svojom blogu venoval aj Bill Gates. Ak chcete vedieť, prečo nebude po jej prečítaní už deliť svet na developed (rozvinuté) a developing countries (rozvíjajúce sa štáty), venujte mu chvíľu pozornosť.

Faktomluva je oči otvárajúcou knihou z viacerých dôvodov. Tých, ktorí poznajú Gapminder a prednášky Hansa Roslinga prekvapí menej, veci však dáva pekne do súvislostí a mnohé poznatky uprace do prehľadných kôpok. Hlavným záverom a odporúčaniam knihy (ako nazerať na svet tak, aby sme sa vyhli zbytočným omylom), sa budeme venovať v samostatnom článku. Teraz sa pristavme pri záverečnej kapitole Faktomluva v praxi, ktorá obsahuje aj časť venovanú školstvu. Uverejňujeme ju v slovenskom preklade:

Počet obyvateľov rastie tak rýchlo, že Zem nebude schopná zabezpečiť naše základné potreby a nevyhneme sa rozsiahlym hladomorom, vojnám a rozpadu spoločnosti. Zdroje na planéte sú obmedzené, takou je teda aj výmera poľnohospodárskej pôdy a výnosy z nej. Čím viac nás bude, tým menej bude mať (v priemere) každý z nás. Zdá sa vám takýto apokalyptický scenár povedomý?

Svoj pôvod má už v 18. storočí v teórii T. R. Malthusa. Súčasťou verejnej debaty a nášho bežného pohľadu na fungovanie sveta sa však stal až v druhej polovici 20. storočia, keď v Spojených štátoch vyšlo hneď niekoľko „neo-maltuziánskych“ kníh. ​Najzásadnejšou z nich bol bestseller z roku 1968 od profesora zo Stanfordskej univerzity Paula R. Ehrlicha a jeho ženy Anny. Viac o knihe The Population Bomb a jej predpovediach sa dočítate v tomto článku.

Lepšia geografia sa teší z ďalšieho úspechu. Včera získala Cenu Generácie 3.0 v kategórii Inovácie vo vzdelávací. Udeľovanie cien sa konalo vo Vodárenskom múzeu v Bratislave a každý z finálových projektov mal 3-minúty na prezentáciu, po ktorej nasledovali otázky odbornej poroty. Tento úspech nás veľmi teší a umožní ďalší rast našich aktivít. 

Ako opísať Lepšiu geografiu v priebehu krátkej prezentácie? Pôvodný text, ktorý som si pred odovzdávaní cien pripravil, si môžete prečítať (a pozrieť spolu so slidami) nižšie. Ako to už býva, naživo to bolo trochu iné, ale hlavná línia ostala zachovaná. :) 

​Asi dosť stredoškolákov prekvapím, keď im poviem, že súčasná geografia ako vedecká disciplína či ako študijný program na vysokej škole nie je ani zďaleka zemepis v tej podobe, ako sa s ním stretávali na základnej či strednej škole. Pri štúdiu geografie na vysokej škole nehrozí memorovanie a úmorné „tlačenie do hlavy“ priestorovo lokalizovaných faktov. To už nemá zmysel – za dve minúty sa pri dobrom internetovom spojení môžeme o každom mieste sveta dozvedieť oveľa viac a aktuálnejších informácií, ako si dokážeme uchovať v pamäti. Dôležitejšie je vedieť informácie hľadať a selektovať, napríklad podľa ich hodnovernosti, analyzovať ich, hodnotiť, či vytvárať nové informácie, ktoré umožňujú pochopiť nové súvislosti.

Ako sa študuje geografia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave približuje v článku jej absolvent, dnes vedúci Katedry humánnej geografie a demografie Ján Buček.

V súvislosti so súčasným problémom rýchleho šírenia sa extrémistických nálad v spoločnosti, môžeme považovať navýšenie počtu vyučovacích hodín dejepisu na ZŠ za technokratické a slabo zdôvodnené riešenie. Prečo to tak vidí aj dlhoročný učiteľ dejepisu Martin Kríž, si prečítajte v tomto rozhovore. Jednoduché riešenia zložitých problémov navrhujú buď samotní extrémisti, alebo tí, ktorí problémom nerozumejú a sami žiadne funkčné riešenia nemajú.

Ak sa už vedie diskusia o vyučovacích predmetoch, človek by povedal, že v boji proti extrémizmu (v budovaní pozitívneho obrazu o liberálnej demokracii a živote v nej) sú okrem dejepisu najpodstatnejšími občianska náuka alebo etika. Geografia má široký obsahový záber, nikdy by mi však nenapadlo naskočiť na súčasnú antiextrémistickú vlnu predmetových ruvačiek o hodinovú dotáciu. Rozvrh nie je balónik a navýšenie počtu hodín niektorého vyučovacieho predmetu musí byť argumentačne zdôvodnené.

​O to viac ma prekvapil list prezidenta Slovenskej geografickej spoločnosti prof. Tolmáčiho ministrovi školstva, v ktorom žiada navýšenie počtu vyučovacích hodín geografie.

​Prečo ide o výstrel naslepo? Existuje hneď niekoľko dôvodov. Po prvé, celkové znenie listu pôsobí ako povinná jazda (keď sa ozývajú dejepisári, skúsme to aj my, možno uspejeme) bez hlbšieho zamyslenia sa nad tým, čo konkrétne môže (a má) školská geografia pre rozvoj požadovaných vlastností a postojov u žiakov vôbec ponúknuť.