Amerického geografa, antropológa, ekológa, popularizátora vedy a spisovateľa Jareda Diamonda netreba ani na Slovensku veľmi predstavovať. Jeho knihy ako Tretí šimpanz, Kolaps alebo Osudy ľudských spoločností sú čitateľsky známe aj u nás. Prednáškou, ktorú uviedol na pôde TED konferencie len potvrdzuje, že okrem písania je aj dobrým rečníkom. Vypočujte si stručnú sondu do rozdielov v prístupe k najstarším (moderným jazykom seniorom) v rôznych spoločnostiach (kultúrach) sveta. V čom je naše súčasné správanie voči dôchodcom pozitívne a v čom sa má naopak, čo učiť od pôvodných domorodých kmeňov? Video je dostupné aj s českými titulkami a preto môže poslúžiť aj ako vhodný materiál na rozvinutie diskusie u študentov na gymnáziu a stredných školách.

Mŕtvych predkov, rodinu a blízkych si pripomínajú hádam všetky kultúry sveta. Niektoré však hranicu medzi živými a mŕtvymi posúvajú do polohy, ktorá je pre nás len ťažko pochopiteľná. Medzi takéto kultúry patrí dozaista aj etnická skupina Torajanov z indonézskeho ostrova Sulawesi. Svojich mŕtvych nechávajú "živými" aj po ich smrti. Týždne, mesiace a niekedy dokonca aj celé roky sa starajú o mŕtvych vo svojich domácnostiach. Až potom pre nich usporiadavajú pohreb, ako ho poznáme my. Zvláštnosťou a dôkazom toho, že zvyky a tradície rôznych kultúrnych a náboženských prúdov môžu koexistovať je skutočnosť, že kultúra Torajanov je silne ovplyvnená kresťanstvom, ktoré sem už v 16. storočí priniesli Holanďania. Pozrite si video z dielne National Geographic, ktoré môže byť pre slabšie povahy trochu nepríjemným. Článok a video o tomto nevšednom zvyku sme našli na www.iflscience.com.

Určite sa zhodneme na tom, že veda je fascinujúca. Súhlasili by však s týmto tvrdením aj naši žiaci? Ak nie, kde sa stala chyba? Ako je možné, že objavovanie a spoznávanie sveta nudí deti, ktoré sú prirodzene hladné po poznaní? Odpovede na tieto aj ďalšie otázky vám dá vystúpenie učiteľa biológie Tylera Dewitta na TED konferencii, ktoré je dostupné aj so slovenskými titulkami. Ako jeden z hlavných dôvodov nezáujmu žiakov o vedu označuje (celkom správne) nevhodné spracovanie učebníc, ktoré nehovoria zrozumiteľným jazykom, tvária sa seriózne a aj fascinujúcu tému premenia na nudu, ktorá ku škole predsa neodmysliteľne patrí. Pozrite si video a inšpirujte sa, ako to robiť inak. Príkladom toho, ako by mohli vyzerať napr. učebnice geografie, je séria populárno-náučných kníh Hrozný zemepis.

​Po dokumentoch Mikrokozmos, Putovanie vtákov a Oceány prichádzajú Jacques Perrin a Jacques Cluzaud s Príbehom lesa. Nejde o príbeh tropického pralesa s exotickými rastlinami a živočíchmi, ale o pohľad do nám dobre známeho lesa, ktorý máme za humnami a ktorý pulzuje prekvapivo bohatým životom. Tvorcovia ho natáčali tou najmodernejšou technikou štyri roky na desiatkach lokalít po celej Európe a žili v lese s divokými zvieratami. Vďaka unikátnym metódam natáčania dokážu autenticky prerozprávať príbeh lesa od doby ľadovej až po súčasnosť a zachytiť jeho vzrušujúci kolobeh života, ktorý ohromí dospelých aj detských divákov. Dokument môžete vidieť už dnes (23.3.2016) v Kine Mladosť v Bratislave a verím, že ho časom do svojho programu zaradia aj iné kiná na Slovensku.

Organizácia Strom života je už dlhoročne známa, ako jedna z najaktívnejších slovenských organizácií, ktoré sa venujú environmentálnej výchove. Pamätníci ich prvých táborov dnes už majú vlastné deti, no Strom života, zdá sa, nestarne. Dôkazom je množstvo činností, ktoré nájdete v ich pestrom portfóliu. Jednou z nich sú aj časopisy pre deti Strom a Stromáčik.  Prvý menovaný má okrem pravidelného mesačného čísla vo formáte pdf, aj svoju online podobu. Ak hľadáte pútavé články pre využitie na biológii alebo environmentálnej výchove, práve časopis Strom môže byť dobrá voľba. Okrem článkov sú na jeho webstránke dostupné aj viaceré edukačné videá v sérii Vedecké okienko. Pozrite si jedno z nich.