Sú mapy, ktoré si nepozrie veľa ľudí, napriek tomu majú veľký zmysel. Spoločnosť Seznam, ktorá prevádzkuje mapový portál Mapy.cz, sa snaží pomáhať. Preto na základe bežných máp vytvorila haptické mapy, ktoré dokážu pomocou hmatu čítať aj nevidiaci. Ako to celé vyzerá si môžete pozrieť vo videu nižšie. Haptická vrstva je dostupná pre celé územie Česka a Slovenska, v Mapy.cz ju spustíte výberom cez "změnit mapu" v ľavom hornom rohu. Mapa sa ukáže pri dostatočnom priblížení (príklad) a je možné ju stiahnuť do počítača. Haptickú mapu si môžete vyrobiť aj bez špeciálnej tlačiarne a mikrokapsulového papiera. Stačí, keď na objekty v mape nalepíte hrubšiu vrstvu, ktorá bude vystupovať. Nebude to jednoduché, no ako experiment (pokojne aj v škole) to môže byť zaujímavé. 

Ako vzniká zemetrasenie a ako sa šíria seizmické vlny z podzemia na povrch? Ako vplýva architektúra a urbanizmus na zraniteľnosť či odolnosť miest voči zemetraseniam? Čo robiť, aby sme znížili počet ich obetí a množstvo škôd? To všetko a ešte viac sa dozviete v krátkom videu, ktorým sprevádza britský profesor Ian Stewart. Názornejšie to už byť nemôže.

Utečenecká vlna sa netýka len smeru Blízky východ - Európa. Pri množstve utečencov zo Sýrie a Afriky, z ktorých i tak väčšina ostáva v susedných štátoch a do Európy má (resp. malo) namierené len časť z nich, ostáva v úzadí to, čo sa deje v Južnej Amerike. Bezprecedentný krach Venezuely dal do pohybu milióny jej obyvateľov, ktorí zúfalo opúšťajú krajinu, v ktorej inflácia spôsobila, že si za mesačný plat kúpite približne jeden obed. Prístup Kolumbie, ktorá otvorila hranice viac ako miliónu utečencov zo susednej Venezuely, môže byť pre nás šokujúci. O to viac, že ekonomika Kolumbie ani zďaleka nedosahuje úroveň ekonomiky európskych štátov. Vysvetlenie tamojších reálií podáva v skratke ďalší diel dokumentárnej série Vox s názvom Borders, o ktorej sme sa už na Lepšej geografii zmienili. Video sa oplatí vidieť, miestami je až dojemné.

Kanadsko-americký psychológ, jazykovedec a autor populárno-náučnej literatúry Steven Pinker patrí spolu s Hansom Roslingom (Gapminder) k najznámejším protagonistom názoru, že život ľudí na Zemi sa neustále a rýchlo zlepšuje. Myšlienky oboch autorov berie za svoje aj Bill Gates, ktorý sa ich dielam venoval v samostatných článkoch (tu a tu). Učitelia geografie a všetci, ktorí sa zaujímajú o súčasný svet by sa mali s ich myšlienkami zoznámiť. Buď cez knihy ako je Faktomluva a Enlightenment Now, alebo cez TED prednášky (tu a tu). Prednáška Is the World Getting Better or Worse je venovaná zmenám vo svete za ostatných tridsať rokov. Je plná dát a čísiel a napriek tomu nenudí, Pinker je skvelý rečník. I keď, samozrejme, ani on sa nevyhne kritike (tu a tu). Za pozornosť stojí aj jeho prednáška ku knihe The Better Angels of Our Nature (so slovenskými titulkami).

Mnohí si myslia, že je to mladý a čistokrvný Američan. V skutočnosti siaha história hamburgeru až k Rimanom, ktorí si pochutnávali na opečenom mletom hovädzom mäse. Protoburger si našiel cestu aj do stredovekej kuchyne - bol obľúbený najmä v Anglicku. Jeho recept neskôr preplával Atlantik, aby sa koncom 19. storočia pretransformoval do toho, čo pod názvom hamburger poznáme dnes. A prečo je hamburger hamburgerom? Hovädzie mäso bolo dovážané z nemeckého prístavu Hamburg. Chcete vedieť viac? Príbehy vybraných jedál a nápojov môžete spoznať v krátkych animovaných videách Edible History od BBC. Sú chutné a vtipné zároveň, nalačno ich radšej nepozerajte. 

Virtuálne potulky po Zemi sa stali tak bežné, že si už ani neuvedomujeme, nakoľko sú úžasné. Skúste si predstaviť, že by ste Google Earth videli pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi. Bol by to zázrak, technológia z neuveriteľných sci-fi filmov, ktorá sa nestane nikdy skutočnou. Ako to vôbec celé funguje a ako sa vytvárajú všetky tie realistické zobrazenia 3D povrchu a miest? Nie sú to len milióny satelitných snímok spojené dokopy. Ak sa chcete pre Google Earth znovu nadchnúť, pozrite si video.

Pomocou hodnoty hrubého domáceho produktu jednotlivých štátov dokážeme porovnať veľkosť ich ekonomiky. Podiel štátov na celosvetovom HDP vyzerá v súčasnosti takto. Ktoré štáty boli v prvej desiatke najväčších ekonomík sveta (veľkosť HDP) od roku 1960 do roku 2017 zobrazuje zaujímavá vizualizácia, ktorú si môžete pozrieť nižšie. Všimnete si dramatické zmeny? Ktorý štát dosiahol v ostatnom desaťročí najrýchlejší a najväčší rast? Jedinou chybou grafu je absencia údajov pre ZSSR pred rokom 1991. 

Po uverejnení článku o plastických mapách Európy a Československa, ktoré som našiel na povale školy, som dostal správu so zaujímavou otázkou. Existuje aj glóbus, ktorý by zobrazoval povrch plasticky (reliéfne)? Najskôr som si pomyslel, čo je to za podivnú otázku? Taký glóbus by musel byť obrovský, aby to malo celé vôbec zmysel a o ničom takom som nikdy nepočul. Ako to však chodí, internety sú mocné a tak som po krátkom hľadaní našiel aj takýto exemplár glóbusu. Je krásny a rozhodne by som ho chcel vlastniť. Problémom je nateraz jeho cena, ktorá sa šplhá k 4000 dolárom. Ak sa mi však chcete poskladať na niečo pekné, určite vám brániť nebudem. :) 

Štátne vlajky ma fascinovali odmalička. Ako dieťa som často siahal po Rozume do vrecka (asi preto, že nebol internet). Medzi najobľúbenejšie strany v knihe patrili tie so štátmi vlajkami. Dodnes si ich všetky pamätám. No ani vtedy ani potom mi k štátnym vlajkám nenapadli otázky, na ktoré dáva odpoveď unikátny projekt Flag Stories. Jeho autori musia byť fanatici do dát, ťažko si inak vysvetliť tak detailné spracovanie témy len cez čísla, grafy a vizualizácie. V podstate bez slov. Viete napríklad, ktoré farby sú na štátnych vlajkách používané najviac a čo znamenajú? Koľkokrát sa vlajky štátov menili, aké sú staré, aké majú rozmery, rozmiestnenie jednotlivých elementov, aké sú identické a najpodobnejšie vlajky, do akých rodín sa členia? Na tieto a mnohé ďalšie otázky nájdete odpovede na stránke, pri ktorej je možné stráviť nemálo času.

Zaujímavou mapou k téme je aj táto mapa Európy. Môžeme podobu štátnych vlajok nachádzať aj v prírode? Môžeme, dokazujú to napríklad Litva a Estónsko. A ak by vás okrem vlajok zaujímali aj štátne znaky, na Lepšej geografii o nich máme samostatný veselý kvíz. 

Staré industriálne stavby, ako sú fabriky, pivovary, jatky, vodojemy, mlyny, vlakové stanice či vápenky neodmysliteľne patria do slovenskej krajiny a obrazu našich miest. Monumentálne, monštruózne, bizarné, ale aj nikým nechránené, krehké a zraniteľné. Často končia ako zabudnuté vyrabované objekty bez dverí a okien, ako ohlodané kostry podivných zvierat, čo tu zostali z dávnych vekov. Sú jedinečnou kronikou premien Slovenska v 20. storočí (webnoviny.sk). Začínajú priťahovať pozornosť nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti. Dôkazom je aj unikátny projekt Čierne diery. Teraz ich môžete spoznať aj vďaka dokumentárnej sérii Budujeme Slovensko - vždy v pondelok o 21.30 na RTVS. Jednotlivé časti sú dostupné aj v televíznom archíve, odporúčame sledovať aj stránku projektu na Facebooku. Rozhovor s autorkou dokumentaristkou Bibianou Beňovou si môžete prečítať tu.