Rastu počtu obyvateľov vo svete a demografických trendom sa na Lepšej geografii venujeme pravidelne. Preto nás teší každý ďalší kvalitný zdroj informácií k tejto téme. O to viac, ak je spracovaný tak pútavo, ako je video Mapping global population and the future of the world od The Economist. Je kratšie ako 3-minúty, no informačne nabité do prasknutia. Okrem iného sa v ňom dozviete, ktoré štáty budú najľudnatejšie v rokoch 2050 a 2100, kde je aká pôrodnosť, ktoré štáty už v súčasnosti vymierajú a akým problémom budú v blízkej budúcnosti čeliť vyspelé štáty sveta. 

Vždy som rád cestoval vlakom. Cestovanie zdarma pre študentov, poruchovosť rušňov a časté meškanie spojov pohodlie a spoľahlivosť železničnej dopravy na Slovensku značne znížili, napriek tomu, ak mám možnosť, uprednostním vlak pred autobusom. Mnohým sa zdá cestovanie nudné a berú ho len ako nutné zlo pri presune z miesta A do miesta B, pritom je ideálnou príležitosťou na sledovanie, skúmanie a spoznávanie krajiny. Ešte lepší výhľad má rušňovodič. Zažiť všetky železničné trate na Slovensku (mapa) jeho pohľadom môžete aj vďaka webstránke Vo vlaku, ktorú spravuje TASR. Jednotlivé trate obsahujú nielen video od začiatočnej po konečnú stanicu, ale aj fotografie a sprievodný text, v ktorom sa zoznámite s ich históriou a súčasnosťou. Nižšie si môžete pozrieť Trať mládeže spájajúcu Banskú Štiavnicu s Hronskou Dúbravou. Na stránke nájdete aj informácie o železničných staniciach či typoch rušňov. Nechýbajú ani aktuality zo slovenských a svetových železníc.

Ako sa menila prvá desiatka najľudnatejších miest sveta a ako rástol počet ich obyvateľov? V zaujímavej podobe to zobrazuje časozberný graf, ktorý pokrýva obdobie od roku 1950 po súčasnosť. Poskytuje aj pohľad do roku 2035 založený na štatistických odhadoch. Zmeny v poradí podávajú jasný dôkaz o ústupe európskych a amerických miest z ich niekdajších pozícií. V súčasnosti je 7 z 10 najväčších svetových metropol z Ázie, dve sú z Latinskej Ameriky (Sao Paulo, Mexico City) a jedna z Afriky (Káhira). Čísla v grafe sa vám môžu zdať neprimerane vysoké. Je to spôsobené tým, že neudávajú populáciu miest v ich presne vymedzených hraniciach, ale populáciu ich metropolitných oblastí. Ak by vás zaujímalo, ktoré mestá boli vo svete najväčšie v dávnejšej minulosti, na cestu časom sa môžete vydať pomocou interaktívnej mapy s údajmi od roku roku 100 do roku 2000.

Všetci vieme, čo sú monzúny a ako vznikajú. Príčinou ich vzniku sú hlavne rozdiely v ohrievaní pevniny a oceánov. Monzúny sa prejavujú najmä v tropických v oblastiach, kde susedia výrazne plochy pevninovej časti s rozsiahlymi vodnými plochami napr. v južnej a juhovýchodnej Ázii alebo v oblasti Indického oceánu. Monzúnové podnebie je typické striedaním období dažďov a sucha. Ak by ste však chceli vedieť o monzúnoch predsa len viac, pozrite si krátke video od NASA, ktoré bolo originálne publikované na tomto odkaze (tam obsahuje aj vložené anglické titulky). Detailné časozberné mapy zmien zrážok a teploty v monzúnových oblastiach zas nájdete tu. Kvalitnú infografiku venovanú monzúnom si môžete pozrieť na wunderground.com.

Ulice miest Kemerovskej oblasti v juhozápadnej Sibíri pokryl čierny sneh. V oblasti sa nachádzajú rozsiahle povrchové uhoľné bane a tepelné elektrárne, ktoré si s environmentálnymi opatreniami príliš hlavu nelámu. Obyvatelia sa na škodlivý vplyv toxických splodín sťažujú už dlhodobo, zmena však stále neprichádza. Sneh sa udrží bielym len krátko, postupne prechádza cez odtiene šedej až po farbu škváry. Niekedy padá už rovno čierny. Práve zmeny vo farbe snehu umožňujú uvedomiť si množstvo splodín v ovzduší, ktoré tamojší ľudia každodenne dýchajú. Viac sa o prípade dočítate v tomto alebo v tomto článku. Čierny sneh sa vyskytuje aj v miliónovom Omsku či v kazašskej oceliarskej oblasti.

Pri globálnych zmenách klímy sme na tom v súčasnosti tak zle, že sa snažíme aspoň o udržanie nárastu priemernej teploty na Zemi do úrovne 2 stupňov Celzia. Čokoľvek nad touto hranicou by bolo katastrofálne. V porovnaní s predindustriálnym obdobím (1880 až 1910) stúpla globálna teplota už o približne 0,8 stupňa. Vedci varujú, že ak sa nič nezmení, navýšenie teploty o 1,5 stupňa dosiahneme už v roku 2040. Čo znamená nárast o 1,5 / 2 / 3-4 či 5-6 stupňov Celzia zobrazuje prehľadná infografika na tomto odkaze. Okrem vplyvu jednotlivých scenárov oteplenia na život na Zemi obsahuje aj informácie o množstve oxidu uhličitého, ktorý sme ako ľudstvo do atmosféry už uvoľnili, uvoľníme v priebehu najbližších rokov a koľko je ho uloženého v doteraz objavených ložiskách nerastných surovín. Údaje sú podané tak prehľadne, že sú vhodným materiálom na školské využitie. Ak by vám bolo grafov a dát málo, v tomto článku na Denníku N ich nájdete ešte viac.

So zábermi z vtáčej perspektívy, ktoré sa točia pomocou dronov, sa roztrhlo vrece natoľko, až prestávajú byť atraktívne. Všetko sa časom okuká a prekvapenie z každej novinky má svoje trvanie. Vieme si vôbec predstaviť svet, v ktorom nie sú žiadne fotografie zemského povrchu z vtáčej perspektívy? Žiadne letecké či satelitné snímky, maximálne tak výhľad na krajinu z vysokej veže kostola či z vrchu s výhľadom široko ďaleko. Najstaršia dodnes zachovaná letecká fotografia pochádza z roku 1860 a zachytáva Boston z balóna. Začiatkom 20. storočia prišiel so zaujímavým nápadom na fotografovanie zemského povrchu aj Julius Neubronner z nemeckého mesta Kronberg. Ako chovateľ poštových holubov (jeho otec ich využíval na doručovanie receptov a liekov) sa im rozhodol na telo pripevniť špeciálne upravený fotoaparát s automatickou spúšťou. Výsledkom boli na tú dobu unikátne zábery z vtáčej perspektívy. Technológia zaujala aj pruskú armádu, ale nakoniec sa v praxi príliš neuplatnila. Viac sa o tomto zvláštnom vynáleze dozviete v článku na Geo Lounge, alebo vo videu nižšie.

Česká výtvarníčka Kateřina Šedá prišla s myšlienkou jedinečného umeleckého projektu, ktorého cieľom bolo reflektovať život v meste zasiahnutom masovým turizmom. Na jeho realizáciu si vybrala Český Krumlov. Vyhľadali sa rodiny s deťmi, ktoré sa nasťahovali do historického centra s cieľom žiť svoj každodenný život tak, aby ho vniesli aj do ulíc mesta. Výsledný dokumentárny film je dostupný v archíve ČT a oplatí sa vidieť. Projekt UNES-CO má aj vlastnú webstránku, na ktorej nájdete nielen informácie o projekte a jeho prezentácii na bienále architektúry v Benátkach, ale aj množstvo zdrojov o negatívnych aspektoch cestovného ruchu. Zaujímavé sú aj denníky aktérov projektu z obdobia, kedy žili v Českom Krumlove. Ako súčasť projektu vzniklo aj desatoro, v ktorom miestni obyvatelia poukazujú na vplyv cestovného ruchu na ich mesto. Nakoľko žijem v Banskej Štiavnici, vnímam, že viaceré body sú platné už aj u nás.

S využitím letokruhov pri zobrazení udalostí na časovej osi ste sa už pravdepodobne stretli. Pedro M. Cruz, John Wihbey, Avni Ghael a Felipe Shibuya z Northeastern University ich pretavili do unikátnej dátovej vizualizácie, ktorá predstavuje dejiny imigrácie do USA medzi rokmi 1830 až 2015. Prierez kmeňa zobrazuje všetkých imigrantov, farebnosť pôvod a šírka letokruhov sa odvíja od ich počtu. Jeden malý dielik (voľným okom takmer nepostrehnuteľný) predstavuje 100 imigrantov. Vizualizácia bola uverejnená v National Geographic.

Noviny a médiá už nie sú čo bývali, sú oveľa lepšie. A to aj vďaka moderným technológiám, ktoré umožňujú zachytiť svet tak, ako nikdy predtým. Fascinuje ma sledovať nové formáty digitálnej žurnalistiky. Príkladom je napríklad aj reportáž BBC o živote v povodí afrického veľtoku Kongo. Interaktívny príbeh pozostáva z textu, fotografií a videí, ktoré približujú DR Kongo od jeho bežných ľudí, ťažby nerastných surovín až po politickú situáciu v minulosti a dnes. Reportáž je dostupná aj v strhujúcom audio prevedení a ako virtuálna realita. Možno aj takto bude vyzerať vyučovanie geografie v budúcnosti.