Ulice miest Kemerovskej oblasti v juhozápadnej Sibíri pokryl čierny sneh. V oblasti sa nachádzajú rozsiahle povrchové uhoľné bane a tepelné elektrárne, ktoré si s environmentálnymi opatreniami príliš hlavu nelámu. Obyvatelia sa na škodlivý vplyv toxických splodín sťažujú už dlhodobo, zmena však stále neprichádza. Sneh sa udrží bielym len krátko, postupne prechádza cez odtiene šedej až po farbu škváry. Niekedy padá už rovno čierny. Práve zmeny vo farbe snehu umožňujú uvedomiť si množstvo splodín v ovzduší, ktoré tamojší ľudia každodenne dýchajú. Viac sa o prípade dočítate v tomto alebo v tomto článku. Čierny sneh sa vyskytuje aj v miliónovom Omsku či v kazašskej oceliarskej oblasti.

Pri globálnych zmenách klímy sme na tom v súčasnosti tak zle, že sa snažíme aspoň o udržanie nárastu priemernej teploty na Zemi do úrovne 2 stupňov Celzia. Čokoľvek nad touto hranicou by bolo katastrofálne. V porovnaní s predindustriálnym obdobím (1880 až 1910) stúpla globálna teplota už o približne 0,8 stupňa. Vedci varujú, že ak sa nič nezmení, navýšenie teploty o 1,5 stupňa dosiahneme už v roku 2040. Čo znamená nárast o 1,5 / 2 / 3-4 či 5-6 stupňov Celzia zobrazuje prehľadná infografika na tomto odkaze. Okrem vplyvu jednotlivých scenárov oteplenia na život na Zemi obsahuje aj informácie o množstve oxidu uhličitého, ktorý sme ako ľudstvo do atmosféry už uvoľnili, uvoľníme v priebehu najbližších rokov a koľko je ho uloženého v doteraz objavených ložiskách nerastných surovín. Údaje sú podané tak prehľadne, že sú vhodným materiálom na školské využitie. Ak by vám bolo grafov a dát málo, v tomto článku na Denníku N ich nájdete ešte viac.

So zábermi z vtáčej perspektívy, ktoré sa točia pomocou dronov, sa roztrhlo vrece natoľko, až prestávajú byť atraktívne. Všetko sa časom okuká a prekvapenie z každej novinky má svoje trvanie. Vieme si vôbec predstaviť svet, v ktorom nie sú žiadne fotografie zemského povrchu z vtáčej perspektívy? Žiadne letecké či satelitné snímky, maximálne tak výhľad na krajinu z vysokej veže kostola či z vrchu s výhľadom široko ďaleko. Najstaršia dodnes zachovaná letecká fotografia pochádza z roku 1860 a zachytáva Boston z balóna. Začiatkom 20. storočia prišiel so zaujímavým nápadom na fotografovanie zemského povrchu aj Julius Neubronner z nemeckého mesta Kronberg. Ako chovateľ poštových holubov (jeho otec ich využíval na doručovanie receptov a liekov) sa im rozhodol na telo pripevniť špeciálne upravený fotoaparát s automatickou spúšťou. Výsledkom boli na tú dobu unikátne zábery z vtáčej perspektívy. Technológia zaujala aj pruskú armádu, ale nakoniec sa v praxi príliš neuplatnila. Viac sa o tomto zvláštnom vynáleze dozviete v článku na Geo Lounge, alebo vo videu nižšie.

Česká výtvarníčka Kateřina Šedá prišla s myšlienkou jedinečného umeleckého projektu, ktorého cieľom bolo reflektovať život v meste zasiahnutom masovým turizmom. Na jeho realizáciu si vybrala Český Krumlov. Vyhľadali sa rodiny s deťmi, ktoré sa nasťahovali do historického centra s cieľom žiť svoj každodenný život tak, aby ho vniesli aj do ulíc mesta. Výsledný dokumentárny film je dostupný v archíve ČT a oplatí sa vidieť. Projekt UNES-CO má aj vlastnú webstránku, na ktorej nájdete nielen informácie o projekte a jeho prezentácii na bienále architektúry v Benátkach, ale aj množstvo zdrojov o negatívnych aspektoch cestovného ruchu. Zaujímavé sú aj denníky aktérov projektu z obdobia, kedy žili v Českom Krumlove. Ako súčasť projektu vzniklo aj desatoro, v ktorom miestni obyvatelia poukazujú na vplyv cestovného ruchu na ich mesto. Nakoľko žijem v Banskej Štiavnici, vnímam, že viaceré body sú platné už aj u nás.

S využitím letokruhov pri zobrazení udalostí na časovej osi ste sa už pravdepodobne stretli. Pedro M. Cruz, John Wihbey, Avni Ghael a Felipe Shibuya z Northeastern University ich pretavili do unikátnej dátovej vizualizácie, ktorá predstavuje dejiny imigrácie do USA medzi rokmi 1830 až 2015. Prierez kmeňa zobrazuje všetkých imigrantov, farebnosť pôvod a šírka letokruhov sa odvíja od ich počtu. Jeden malý dielik (voľným okom takmer nepostrehnuteľný) predstavuje 100 imigrantov. Vizualizácia bola uverejnená v National Geographic.

Noviny a médiá už nie sú čo bývali, sú oveľa lepšie. A to aj vďaka moderným technológiám, ktoré umožňujú zachytiť svet tak, ako nikdy predtým. Fascinuje ma sledovať nové formáty digitálnej žurnalistiky. Príkladom je napríklad aj reportáž BBC o živote v povodí afrického veľtoku Kongo. Interaktívny príbeh pozostáva z textu, fotografií a videí, ktoré približujú DR Kongo od jeho bežných ľudí, ťažby nerastných surovín až po politickú situáciu v minulosti a dnes. Reportáž je dostupná aj v strhujúcom audio prevedení a ako virtuálna realita. Možno aj takto bude vyzerať vyučovanie geografie v budúcnosti.

V sobotu skončila medzinárodná klimatická konferencia v Katoviciach, na ktorej jednali zástupcovia takmer 200 štátov sveta. V priebehu dvoch týždňov dospeli k týmto záverom. Spomedzi množstva rečníkov zaujala na konferencii aj len 15-ročná žiačka Greta Thunberg, ktorá sa stala svetovou senzáciou vďaka verejným protestom pred švédskym parlamentom. Spolu so spolužiakmi sa snažila presvedčiť politikov o naliehavosti riešenia problémov klimatickej zmeny. Aktivizmus mladej Švédky môže byť inšpiráciou pre ostatné deti a mladých ľudí vo svete, aby sa postavili za témy, ktoré sa ich bytostne dotýkajú. Prejav dievčaťa na klimatickej konferencii si môžete pozrieť nižšie.

Sú mapy, ktoré si nepozrie veľa ľudí, napriek tomu majú veľký zmysel. Spoločnosť Seznam, ktorá prevádzkuje mapový portál Mapy.cz, sa snaží pomáhať. Preto na základe bežných máp vytvorila haptické mapy, ktoré dokážu pomocou hmatu čítať aj nevidiaci. Ako to celé vyzerá si môžete pozrieť vo videu nižšie. Haptická vrstva je dostupná pre celé územie Česka a Slovenska, v Mapy.cz ju spustíte výberom cez "změnit mapu" v ľavom hornom rohu. Mapa sa ukáže pri dostatočnom priblížení (príklad) a je možné ju stiahnuť do počítača. Haptickú mapu si môžete vyrobiť aj bez špeciálnej tlačiarne a mikrokapsulového papiera. Stačí, keď na objekty v mape nalepíte hrubšiu vrstvu, ktorá bude vystupovať. Nebude to jednoduché, no ako experiment (pokojne aj v škole) to môže byť zaujímavé. 

Ako vzniká zemetrasenie a ako sa šíria seizmické vlny z podzemia na povrch? Ako vplýva architektúra a urbanizmus na zraniteľnosť či odolnosť miest voči zemetraseniam? Čo robiť, aby sme znížili počet ich obetí a množstvo škôd? To všetko a ešte viac sa dozviete v krátkom videu, ktorým sprevádza britský profesor Ian Stewart. Názornejšie to už byť nemôže.

Utečenecká vlna sa netýka len smeru Blízky východ - Európa. Pri množstve utečencov zo Sýrie a Afriky, z ktorých i tak väčšina ostáva v susedných štátoch a do Európy má (resp. malo) namierené len časť z nich, ostáva v úzadí to, čo sa deje v Južnej Amerike. Bezprecedentný krach Venezuely dal do pohybu milióny jej obyvateľov, ktorí zúfalo opúšťajú krajinu, v ktorej inflácia spôsobila, že si za mesačný plat kúpite približne jeden obed. Prístup Kolumbie, ktorá otvorila hranice viac ako miliónu utečencov zo susednej Venezuely, môže byť pre nás šokujúci. O to viac, že ekonomika Kolumbie ani zďaleka nedosahuje úroveň ekonomiky európskych štátov. Vysvetlenie tamojších reálií podáva v skratke ďalší diel dokumentárnej série Vox s názvom Borders, o ktorej sme sa už na Lepšej geografii zmienili. Video sa oplatí vidieť, miestami je až dojemné.