Učiteľská kaviareň II.

Týždeň prešiel rýchlejšie ako vyučovacia hodina obľúbeného predmetu. Verím, že ste si počas neho našli dostatok času na prečítanie článkov z prvej učiteľskej kaviarne.  Ak nie, dôrazne žiadam o nápravu. Predchádzanie čitateľským restom má blahodárne účinky na organizmus. Teraz si však odpime z čerstvo pomletých zŕn aktuálneho zberu čítania, na ktoré som narazil v priebehu posledného týždňa. Nech vám chutí, priatelia!

Začnime témou, ktorá je z hľadiska vzdelávania najdôležitejšia (o platoch niekedy nabudúce) – čo a ako na školách učiť? Čím viac o tom čítam, tým menej som presvedčený o všeobecne platných modeloch pre všetkých. Kým si zvyknete, že nepoznáte jasné odpovede na základné otázky smerovania školstva, ideový chaos spôsobený vzájomne si odporujúcimi koncepciami, môže pôsobiť ako paralyzér. Chaos je však podstatou bytia a viera v konsenzus pri tak komplikovanej problematike, akou je výchova a vzdelávanie, je jemne povedané naivná.

​Pristúpte preto k ponúkaným textom s otvorenou mysľou a nechajte ich pôsobiť. Sú vám bližšie myšlienky článku Aby žiaci vedeli viac, musí byť učiva menej, alebo sa skôr prikláňate k názoru profesora Štecha, ktorý tvrdí, že nesmyslný, ideologicky motivovaný důraz na tzv. kompetence je dnes stále větším počtem odborníků kritizován. Ku kritikom liberálneho smerovania súčasného vzdelávacieho systému sa vo svojej prednášky Veľké ilúzie českého školstva  prihlásil aj profesor Piťha, podľa ktorého je škola především určitý řád, pokud chybí, změní se na zábavné zařízení.

A čo na to všetko deti a ich rodičia? Americká učiteľka Jessica Lahey sa v článku When success leads to failure zamýšľa nad súvislosťou dosahovania školských úspechov a straty záujmu žiakov o objavovanie a učenie sa nového. S túžbou po dobrých známkach a formálnych oceneniach býva často spojená aj tzv. honba za diplomami. Vysokoškoláci s ňou už narážajú na realitu dnešného sveta, ktorá hovorí –  Fajn, máte diplom. Ale čo viete? Téme diplomov a ich klesajúcemu významu pre zamestnávateľov sa venuje séria článkov na Eduin.

Po náročných témach je dobré sa trochu uvoľniť. Napríklad aj autodiagnostikou toho, aký ste typ učiteľa. V ktorom z 15 typov učiteľov, ktoré predstavuje vtipné video od partie českých študentov, sa vidíte najviac?  ​

Lepšie a efektívnejšie učenie by malo byť prirodzeným cieľom každého aspoň trochu príčetného učiteľa. Každý týždeň sa preto pristavujeme aj pri článkoch a rozhovoroch, ktoré vás môžu posunúť správnym smerom a inšpirovať. Slovenčinárov poteší Päť tipov od učiteľa Karela Dvořáka. Učiteľov, ktorí sa snažia vštepovať žiakom občiansku angažovanosť a záujem o  aktuálne problémy spoločnosti, zas nakopne rozhovor s Jurajom Smatanom. Ak hľadáte jednoduché riešenia na zložité problémy, pozrite si ako sa dá vyriešiť nedostatok knižného fondu v školskej knižnici. Bolo by skvelé, ak by sa myšlienka českého projektu Daruj škole knihu, rozšírila aj u nás.

Všetci učitelia, ktorí neučia len do výšky svojho platu a so vzdelávaním to myslia skutočne vážne, by mali spozornieť pri Komenského inštitúte od Živice. Ak súhlasíte s tvrdením, že práve učitelia, ktorí pripravujú deti na reálny život a zvládanie najrôznejších výziev v 21. storočí sú presne tým, čo naše školstvo potrebuje, prihláste sa do unikátneho vzdelávania učiteľov, ktorí chcú viac. Nevyhnutné nie sú krajšie učebnice, viac tabletov v triede alebo lepšie pripravené testy. Kľúčoví sú učitelia, ktorí majú zručnosti a kompetencie meniť školstvo a vytvárať ostrovy pozitívnej deviácie.

Deviáciou, ale negatívnou a ničivou je šikana. Po tragickom prípade smrti učiteľky strednej školy v Prahe a jeho následnej medializácii, sa v Česku stala šikana celospoločenskou témou. Prečítajte si článok s kontroverzným názvom Za šikanu si môžu učitelia sami, alebo analýzu psychologičky Šikana ako sociálny konštrukt. Vedľa šikany je najdiskutovanejšou školskou témou u západných susedov inkluzívne vzdelávanie, ktoré tam má rovnako ako u nás stále množstvo odporcov (reportáž ČT). Ak vás zaujímajú skôr riešenia, ako konštatovanie nejde to, oboznámte sa s príkladmi dobrej praxe inkluzívneho vzdelávania cez príbehy troch slovenských škôl. Je to inšpiratívne čítanie.

Spomedzi množstva ďalších článkov dotýkajúcich sa vzdelávania a školstva, ktoré sa počas týždňa urodili, stoja za zmienku aj tieto: Českým učiteľom chýba kultúra spoločného učenia a riešenia problémov (časopis Respekt), Ako zmeniť vysoké školy (píše minister školstva Juraj Draxler), Unikátna bádateľna – z expozície múzea vykázali nudu (o premene mineralogického múzea v Banskej Štiavnici), alebo Škola, kde sa žiakom páči kľačanie na polienku a tablety radi menia za tabuľky(tradičná škola na vlastnej koži v Španej Doline).

Na záver si dovoľujem nadviazať na započatú tradíciu z prvej Učiteľskej kaviarne a článok ukončiť praktickým nápadom na intelektuálne trápenie vašich žiakov, prípadne kolegov. Nech sa páči, vytvorte im matematické rébusy od výmyslu sveta.