Mapy prinášajú nielen geografické informácie, ale aj radosť. Radostné mapy vyrába aj austrálska umelkyňa Sara Drake, ktorej tvorba prekvapuje fantáziou a hravosťou. Toto sú mapy, ktoré by ste chceli mať doma na stene. A nikdy by sa vám nezunovali. Pozrite si bohatú zbierku, v ktorej sa okrem máp sveta nájdu aj jednotlivé svetadiely, štáty a vybrané mestá. Ak hľadáte darček pre milovníka máp a cestovania, toto je ono. I keď, objednávka nebude práva najlacnejšia. 

V dobe internetu strácajú plagáty svoju komunikačnú silu. V minulosti sa vo veľkej miere využívali aj v propagácií lokalít cestovného ruchu. Ukážky vintage turistických plagátov si pozrite tu. Práve s takými-to plagátmi sa hrá grafický dizajnér Monk HF. V podobnom retro štýle vytvoril diela zobrazujúce odvrátenú stranu vybraných lokalít, ktorú vám v cestovnej kancelárii neukážu. Jeho negatívne reklamy sú dostupné na tomto odkaze. Čo tak ich v škole využiť pri geografii cestovného ruchu? Dokážu ich žiaci správne interpretovať? Ak hľadáte materiál, ktorým rozprúdite diskusiu, jemná kontroverzia vždy pomôže. Určite vyskúšajte! 

Na svete nie je mnoho hlavných miest, pri ktorých vám Google vyhľadá len niekoľko fotografií a ani na tých dokopy nič nie je. A práve takýmto mestom je takmer miliónová metropola Nigeru Niamey (fotogaléria neznámeho mesta). Ak o ňom väčšina Slovákov v živote nepočula, nemusí to byť len ich nezáujmom o geografiu Afriky. Do jednej z najchudobnejších krajín sveta chodí pravdepodobne viac humanitárnych a rozvojových pracovníkov ako turistov. Dôkazom toho sú aj skromné recenzie na internete. Najväčšou atrakciou mesta je národné múzeum Nigeru, kde sú zbierky rôznych kultúrnych a prírodných artefaktov. V blízkej zoologickej záhrade sú zvieratá chované tak zle, že podľa referencií návštevníkov pripomína koncentračný tábor. Ak ste však cestovateľ, ktorého zaujme všetko nové, neznáme a dobrodružné, nadchnete sa aj v Niamey. Tamojší mestský trh Grand marché de Niamey ​(fotografie) patrí napríklad k najväčším svojho druhu. Je komerčným centrom celej krajiny a pozostáva zo 4000 predajných stánkov, obchodov a pouličných šiatrov, v ktorých kúpite všetko na čo si spomeniete. Turisti si odtiaľ odnášajú prevažne tradičné "africké" oblečenie, remeselné výrobky a iné exotické predmety, ktoré doma isto nekúpia. 

Koncom roku 2015 obletela svet správa, že vedenie Číny ustupuje od politiky jedného dieťaťa, ktorá bola v najľudnatejšej krajine sveta zavedená v roku 1979. Najväčší sociálny experiment v dejinách mal za úlohu obmedziť rast počtu obyvateľstva viac ako miliardového národa a zabezpečiť rýchlejší ekonomický rast. Okrem zníženia úhrnnej plodnosti (graf) na súčasnú hodnotu okolo 1,6 dieťaťa na ženu, mala direktívna politika štátu za následok zmenu v sociálnych normách (aj po zrušení politiky jedného dieťaťa budú v mestskom prostredí výrazne zastúpené rodiny len s jedným potomkom), zmenu podielu mužov a žien v populácii (na úkor žien) a najmä rýchle starnutie obyvateľstva Číny.

​V súčasnosti je viac ako tretina Číňanov vo vekovej kategórii nad 50 rokov. Predpokladá sa, že za 35 rokov fungovania programu sa predišlo narodeniu 250 miliónov detí. Čína stráca 3 milióny ľudí v produktívnom veku ročne a očakáva sa, že v roku 2030 bude na jej pracovnom trhu chýbať okolo 140 miliónov zamestnancov. Zrušenie politiky jedného dieťaťa je reakciou na negatívne demografické trendy, ktoré sú hrozbou pre ekonomickú prosperitu Číny. Zavádzanie kľúčového vládneho projektu sa nezaobišlo bez vzdelávacích aktivít a všadeprítomnej propagandy, ktorá prezentovala rodinu s jedným dieťaťom ako ideál novej pokrokovej spoločnosti. Okrem médií zohrali dôležitú úlohu aj propagandistické plagáty, ktoré sú aj zaujímavou sondou do estetiky komunistického režimu. Zbierka dobových plagátov je dostupná na webstránke chineseposters.net.