Kritika učebníc je stará ako ich dejiny. Nech je ich kvalita akákoľvek, vždy sa nájdu učitelia, ktorým plne vyhovujú a zároveň aj takí, ktorí s nimi pracovať nebudú, lebo sú podľa nich úplne príšerné. 

Súčasné slovenské učebnice geografie nie sú ideálne. Po zmenách v Štátnom vzdelávacom programe sú zastaralé a v mnohých prípadoch už nezodpovedajú realite vzdelávacích štandardov. Ak chcete porovnať svoj názor na tieto učebnice s názormi ďalších učiteľov geografie, oboznámte sa s výsledkami prieskumu využívania učebníc vo výchovno-vzdelávacom procese, ktorý uskutočnil Štátny pedagogický ústav. 

Jeden z navrhovaných opatrení (1-12.01 na strane 54), ktoré obsahuje reformný dokument Učiace sa Slovensko sa týka aj uvoľnenia trhu s učebnicami a ponechania výberu učebníc, učebných materiálov a učebných pomôcok na školy. Som presvedčený, že jeho naplnenie by bolo prínosom. 

Uvoľnenie trhu s učebnicami funguje už dlhšie aj v Česku. Štát direktívne nepredpisuje, ktorú konkrétnu učebnicu sú školy povinné vo výučbe používať, stále si však ponecháva dohľad nad kvalitou publikovaných učebníc.  

Napriek tomu sa chyby občas prihodia. Medzi tie smrteľné, ktoré by sa nemali objaviť v žiadnej učebnici, zaraďujem nielen faktické a didaktické chyby. Sú nimi aj texty, ktoré prehlbujú (alebo dokonca priam prebúdzajú) predsudky a stereotypy. 

Ten o Afrike, ktorý sa nachádza v učebnici geografie pre 7. ročník od vydavateľstva Fraus môže byt použitý ako učebnicový príklad toho, ako nemá vyzerať text v učebnici. Najskôr som si myslel, že ide o zámerne provokatívny odstavec a úlohou žiakov je jeho kritická analýza a očistenie od nezmyselne zovšeobecňujúcich tvrdení (pocitov autora?). Prečítajte si ho a sami posúďte. 

V súvislosti so súčasným problémom rýchleho šírenia sa extrémistických nálad v spoločnosti, môžeme považovať navýšenie počtu vyučovacích hodín dejepisu na ZŠ za technokratické a slabo zdôvodnené riešenie. Prečo to tak vidí aj dlhoročný učiteľ dejepisu Martin Kríž, si prečítajte v tomto rozhovore. Jednoduché riešenia zložitých problémov navrhujú buď samotní extrémisti, alebo tí, ktorí problémom nerozumejú a sami žiadne funkčné riešenia nemajú.

Ak sa už vedie diskusia o vyučovacích predmetoch, človek by povedal, že v boji proti extrémizmu (v budovaní pozitívneho obrazu o liberálnej demokracii a živote v nej) sú okrem dejepisu najpodstatnejšími občianska náuka alebo etika. Geografia má široký obsahový záber, nikdy by mi však nenapadlo naskočiť na súčasnú antiextrémistickú vlnu predmetových ruvačiek o hodinovú dotáciu. Rozvrh nie je balónik a navýšenie počtu hodín niektorého vyučovacieho predmetu musí byť argumentačne zdôvodnené.

​O to viac ma prekvapil list prezidenta Slovenskej geografickej spoločnosti prof. Tolmáčiho ministrovi školstva, v ktorom žiada navýšenie počtu vyučovacích hodín geografie.

​Prečo ide o výstrel naslepo? Existuje hneď niekoľko dôvodov. Po prvé, celkové znenie listu pôsobí ako povinná jazda (keď sa ozývajú dejepisári, skúsme to aj my, možno uspejeme) bez hlbšieho zamyslenia sa nad tým, čo konkrétne môže (a má) školská geografia pre rozvoj požadovaných vlastností a postojov u žiakov vôbec ponúknuť. 

Konferencia Učíme pre život, ktorá sa už deviatykrát uskutočnila v Poprade, bola aj tohto roku skvelá! Už začiatkom februára som vás pozýval na stretnutie s inšpiráciou, nápadmi a pozitívne bláznivými učiteľmi. Prísť sa oplatilo, čo vám dosvedčí takmer štyristo účastníkov.