India s viac ako 1,2 miliardami obyvateľov je domovom až 398 jazykov. Úradnými jazykmi Indie sú hindčina, ktorú ako rodný jazyk používa viac ako 420 mil. ľudí a angličtina, ktorá sa používa najmä vo vyššom školstve a biznise. Každý z federálnych štátov Indie má ako úradné jazyky tie, ktoré sú na jeho území najpoužívanejšie. Okrem hindčiny je v Indii 12 jazykov, ktoré sú rodnými pre viac ako 10 mil. ľudí. Bengálčinou hovorí viac ako 83 miliónov, telegučtinou 74 miliónov, marátčinou 72 miliónov a tamilčinou 60,7 miliónov obyvateľov Indie. Každý zo spomínaných jazykov by v Európe patril k najpoužívanejším. Geografické rozšírenie jazykov Indie (rebríček) si môžete vo vizuálne prehľadnej podobe pozrieť na interaktívnej mape od mapsofindia.com.

Pozeráte sa na mapu Universalis Cosmographia. Dnes je známejšia pod názvom Waldseemüllerova mapa. Nemecký kartograf Martin Waldseemüller v nej ako prvý v histórii použil názov Amerika pre novoobjavený svetadiel. Stalo sa tak vo francúzskom Saint-Dié-des-Vosges v roku 1507. Pri plnom rozlíšení na nej okrem iného nájdete aj Bratislavu (Pressburg). Mapa sa skladá z dvanástich drevorezov a bola prílohou k autorovej komozmografii Cosmographiae Introcuctio. Dodnes sa zachovala len jedna kópia mapy z rokov 1515 až 1517. Po stáročia bola bez povšimnutia odložená v knižnici nemeckého zámku Wolfegg, kde ju v roku 1901 objavil jezuitský učiteľ geografie Joseph Fischer. V roku 2003 kúpila mapu od majiteľov zámku Kongresová knižnica Spojených štátov amerických za 10 miliónov dolárov. Do žiadneho iného diela toľko nikdy neinvestovala. Získanie Waldseemüllerovej mapy, rodného listu Ameriky, bolo vecou prestíže a nutnosti. Viac sa o mape dočítate na Wikipedii, alebo v článku The map that changed the world na BBC.

Videá od Statfor Intelligence v krátkosti analyzujú tzv. geografické výzvy, ktorým čelia jednotlivé štáty sveta.  Pre ich stručnosť a kvalitu spracovania som si obľúbil už dávnejšie. Aj preto ma potešila mapa, ktorá prehľadne znázorňuje všetky doteraz vytvorené videá. Pozrite si analýzu štátov, ktoré vás práve zaujímajú. Videá môže poslúžiť aj ako výborný materiál na vyučovacie hodiny gymnaziálnej geografie. Samozrejme s podmienkou, že študenti majú aspoň aké-také znalosti angličtiny. 

Nemám rád články, ktorých bombasticky bulvárne nadpisy lákajú ku kliknutiam a samotný obsah nestojí za nič. V prípade tohto nadpisu však nepreháňam. O živote utečencov ste už určite čítali reportáže (táto o ich púti do Európy je fantastická), možno ste videli aj filmový dokument. Projekt Refugee Republic však umožňuje nahliadnuť pod pokrievku radostí a strastí utečencov s využitím toho najlepšieho, čo súčasné možnosti online žurnalistiky dovoľujú. Prepojenie interaktívneho mapového sprievodcu, krásnych kresieb, video príbehov konkrétnych ľudí a fotografií verne zobrazujúcich život v tábore, je vizuálne aj informačne unikátne. Potulky po utečeneckom tábore Domiz v irackom Kurdistane možno zmenia váš pohľad na život ľudí, ktorí kvôli vojne opustili svoje domovy. Tábor, v ktorom žije takmer 60 tisíc utečencov zo Sýrie sa ponáša skôr na mesto, ako na stanový tábor plný vyhladovaných ľudí bez nádeje. Ľudia v tábore podnikajú, deti chodia do školy a čas potrebný na cestovanie skracujú taxíky. Nie je to miesto, ktoré by jeho obyvatelia nazývali domovom. Je to však miesto, kde človek môže žiť. 

Ku koncu pracovného týždňa padne vhod aj hra. Jednu jednoduchú vám preto ponúkam. Mapové hry sú rôzneho typu, väčšinou je v nich vašou úlohou na mape lokalizovať alebo identifikovať geografické prvky -štát, pohorie, more... Množstvo takýchto hier nájdete aj v Herni Lepšej geografie. Hra na dnes s odvážnym názvom I Know the World funguje na odlišnom a o to jednoduchšom princípe. Nemá totiž žiadne otázky. Čo je vašou úlohou? Napísať názvy všetkých štátov sveta, na ktoré si spomeniete. Úloha o to ťažšia, že je v angličtine. Neverím, že sa niekomu podarí napísať názvy všetkých štátov sveta a odhaliť celú mapu. Ak áno, dajte mi vedieť. Tí z vás, ktorí by chceli predsa len zažiť pocit úspechu, si môžu vyskúšať jednoduchšiu hru s rovnakým princípom, ktorú som vytvoril o Európe.

V posledných dňoch som sa počas tvorby kvízu o Blízkom východe dostal aj k téme pravidiel a zásad ženského odievania v islamskom svete. Z pohľadu stredoeurópanov, ku ktorým prenikajú len kusé správy o každodennom živote v regióne, ktorý sa nám spája prevažne s vojnou a terorizmom, sa môže zdať, že tradícia zahaľovania žien je odveká a rovnako rozšírená vo všetkých štátoch oblasti. Skutočnosť je oveľa pestrejšou, čo znázorňuje aj infografika Čo nosia moslimské ženy. Existenciu odlišných predstáv o primeranej forme zahalenia žien v tom-ktorom moslimskom štáte, dokázal aj prieskum, ktorého výsledky nájdete prehľadne spracované na tomto odkaze.  Ako sa menil ideál ženskej krásy v čase, vám v jednej minúte na príklade Iránu priblíži zas toto video. Mapa zobrazuje mieru rozšírenia šatiek zahaľujúcich vlasy alebo tvár žien v jednotlivých štátoch sveta. V Saudskej Arábii a Iráne je táto časť ženského odevu povinnou zo zákona. Dodržiavanie tohto nariadenia je kontrolované tzv. náboženskou políciou.

Historická mapa (v plnom rozlíšení) zobrazuje v rozprávkovo animovanej podobe radostné spolunažívanie národov Sovietskeho zväzu, ktoré spoločnými silami a kumštom budujú socializmus. Dedo mráz práve s milenkou opustil Kazaň, v Novosibirsku sa dvaja opilci hádajú o využití jadra a Kaspické more vydalo svojho ďalšieho jesetera. Všetko je tak ako má byť, až sa človek čuduje, že to celé skončilo. 

Ako veľa sa toho môže zmeniť za desať rokov? Z pohľadu obyvateľstva relatívne mnoho. Možno nie na Slovensku, kde sa udržuje takmer rovnaký počet duší aj ich rozloženie v rámci miest a vidieka. Doba hromadného sťahovania do miest u nás pominula ešte skôr, ako sa pominuli komunisti. Obdobím svojej raketovej urbanizácie momentálne prechádza východná Ázia. Ako sa zmenila za posledné desaťročie, vám prezradí táto infografika. Po vizuálnej stránke lahôdka, po stránke informačnej šokujúca záležitosť. Vedeli ste, že región má 869 miest s viac ako 100 tisíc obyvateľmi? Dokopy v nich žije viac ako 780 miliónov ľudí, ešte pred desiatimi rokmi ich tam bolo o 200 miliónov menej. Infografika poskytuje aj dáta, ktoré ukazujú na súvislosť medzi stupňom urbanizácie a ekonomickou vyspelosťou danej krajiny. Urbanizácia sa nám nemusí páčiť, ide však o prirodzený proces, ktorý nie je možné (a zrejme ani želateľné) zastaviť. 

Asi najzaujímavejšia mapa, ktorá si ku mne v posledných týždňoch našla cestu. Verím, že informačná aj vizuálna hodnota animovanej mapy s názvom A Year In The Life Of Earth's CO2 od NASA, zaujme aj vás. Mapa obsahuje aj nahovorený komentár, ktorý bližšie vysvetľuje zmeny v koncentráciách oxidu uhličitého medzi rôznymi regiónmi a zmeny, ktoré prebiehajú počas roka. Najvyššie koncentrácie CO2 sústredené v hospodársky najrozvinutejších priemyselných oblastiach, ma až tak neprekvapili, čo som však nečakal, sú obrovské zmeny v množstve CO2 počas, alebo mimo mesiacov vegetačného obdobia na severnej pologuli. Mapa má potenciál stať sa vhodným materiálom na využitie v školskej geografii na gymnáziách.

Určite ste už videli množstvo máp, ktoré zobrazovali hustotu zaľudnenia Zeme. Klasikou je niečo takéto, jednotlivé štáty a regióny sveta nájdete spracované napr. na web stránke SEDAC. Menej tradičnou vizualizáciou hustoty zaľudnenia je animácia, ktorú si môžete pozrieť na mape nižšie (kliknutím ju zväčšíte). Prudko využiteľné pri učivách o obyvateľstve sveta, čo poviete?