Je vonku škaredo a hľadáte aktivitu, s ktorou by ste sa zabavili spolu s deťmi? Postavte si legové mapy! Môžete to zobrať vo veľkom a inšpirovať sa napr. tu, alebo začať skromnejšie a vytvoriť si mapy, aké sú zobrazené na obrázkoch nižšie. Spoznali by ste, ktorú časť Zeme zobrazujú? Sú vytvorené aplikáciou Lego-ifier, ktorá vám pomôže pri návrhu farebnosti a rozloženia jednotlivých kociek. Ďalšie legové inšpirácie nájdete tu alebo tu. Ako využiť panáčikov na vytvorenie reprezentatívnej scény vybraného štátu zas ukazuje tento projekt. Nemáte dosť kociek? Nevadí, stavať môžete aj na počítači.

Katalánsky parlament odhlasoval nezávislosť a svet sa na situáciu v Španielsku díva so zmesou záujmu a obáv. Okrem silného národného povedomia u početnej časti katalánskeho obyvateľstva, sú za snahou o nezávislosť aj ekonomické dôvody. Katalánsko tvorí menej ako 7 percent z celkovej rozlohy Španielska, jeho ekonomika však produkuje okolo pätiny celoštátneho HDP. Regionálne rozdiely sú problémom každého štátu a v podstate sú prirodzené. Poznáme ich napokon aj zo Slovenska. V Španielsku sú však až príliš výrazné. Nielen medzi regiónmi, ale aj medzi mestskými aglomeráciami a obcami. Zjednodušene platí, že čím väčšie mesto, tým vyššie platy. Regionálne ekonomické rozdiely medzi regiónmi Španielska predstavuje aj detailná interaktívna mapa, ktorá zobrazuje priemerný ročný hrubý príjem v obciach a mestách krajiny. 

Keď v roku 1776 vyhlásili britské kolónie na východnom pobreží Severnej Ameriky nezávislosť a vznikli Spojené štáty americké, na vznik svetovej veľmoci to nevyzeralo. USA sa ňou stali až po získaní dostatočne veľkého územia v priebehu ďalšieho storočia (pozrite si časozbernú animovanú mapu). O to viac, že išlo o územie, ktoré zaberalo široký pás od Atlantického po Tichý oceán, z juhu bolo obmývané Mexickým zálivom a zo severu zabezpečovalo prístup k splavným Veľkým jazerám. Máloktorý štát sveta sa mohol v dejinách pýšiť priaznivejšou geografiou a geopolitickou polohou. Okrem zaberania území od pôvodných obyvateľov Ameriky, získali Spojené štáty obrovské územia strategickými nákupmi. Práve tie sa pričinili o to, že sa novovzniknutý štát stal mocnosťou v rekordne krátkom čase. Už v roku 1803 bola od Francúzov kúpená Louisiana, ktorej veľkosť bola porovnateľná s vtedajšou rozlohou celých Spojených štátov. V roku 1819 pribudla Florida, v roku 1848 Mexiko a v roku 1867 Aljaška, ktorej lacný predaj bol jedným z najhorších rozhodnutí v ruských dejinách. Všetky nákupy, ktoré vytvorili dnešné USA, zobrazuje mapa, ktorá sa objavila na Radio Free Europe.

Mapy, ktoré zobrazujú nočnú Zem pomocou zložených satelitných snímok, ste už pravdepodobne videli. Venovali sme sa im aj na Lepšej geografii. Ako by však vyzeral nočný glóbus? Preskúmať ho môžete na tomto odkaze. Je podrobný a zoomovateľný, čo umožňuje študovať aj tak malé územie, akým je Slovensko. Ak vás zaujíma pohľad na nočnú Zem hlbšie, určite si pozrite aj projekt Cities at Night, alebo mapu na ​worldview.earthdata.nasa.gov.

Mapy, ktoré zobrazujú svet v zmenenej perspektíve sú síce fakticky nesprávne, poskytujú však prekvapivý a svieži pohľad na geografické reálie. Takouto mapou je bezpochyby aj tá, ktorá zobrazuje ako by vyzerali Spojené štáty so Stredozemným morom. Spojenie je v rovnakej mierke a tak umožňuje porovnanie veľkostí. Autor zašiel ešte ďalej a jednotlivým častiam mora priradil vymyslené geografické názvy. V plnom rozlíšení si mapu môžete pozrieť na tomto odkaze. Ostatné porovnávacie mapy na Lepšej geografii sú dostupné tu.

Výroba automobilov patrí k najsilnejším priemyselným odvetviam na svete, z čoho momentálne prosperuje aj Slovensko. Nikde inde na svete sa nevyrobí viac áut na jedného obyvateľa. Na to, aby sme sa dostali do prvej desiatky najväčších exportérov áut, sme však na globálnom trhu príliš malý hráč (pozrite si mapu nižšie). Vo výrobe a vývoze automobilov dominuje Európa, ktorá má viac ako polovičný podiel z celosvetového exportu. Jednoznačne najväčším exportérom áut je už tradične Nemecko. Interpretáciu mapy a jej bližší opis nájdete v článku na HowMuch. Ak sa chcete téme automobilového priemyslu venovať aj v školskej geografii, môžete využiť našu vzdelávaciu aktivitu s názvom Svet na štyroch kolesách. 

Na hraniciach Československa zahynulo v období komunistického režimu medzi rokmi 1948 až 1989 najmenej 266 ľudí, ktorí sa na hraniciach zrejme neocitli náhodou. Pozrite si unikátnu mapovú aplikáciu, ktorá predstavuje výsledky projektu Dokumentácia usmrtených na československej hranici, ktorý sa venoval osudom týchto ľudí. Na základe podrobného zmapovania jednotlivých prípadov môžete spoznať ľudí, ktorých sen za lepším životom skončil elektrickým plotom, guľkou alebo roztrhaním psami. Články venované Železnej opone na slovenských hraniciach si môžete prečítať na blogu Petra Mikšíka (tu a tu).

Úrad geodézie, kartografie a katastra poslal v apríli tohto roku viacerým médiám list, v ktorom upozorňuje na nesprávne používanie oficiálneho názvu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Úrad, ktorý dohliada aj na správne používanie geografických názvov, spomenul dokonca až možnosť pokuty. Snahám o správne používanie názvov sa dá rozumieť, v tomto prípade sa však na pílu tlačilo predsa len prisilno. Používanie názvu Veľká Británia na celé územie Spojeného kráľovstva je bežnou praxou aj v zahraničí (aj veľvyslanectvo sa nazýva British Embassy), i keď to nie je fakticky správne. Ako je to teda?  Spletitosť Britských ostrovov vysvetľuje názorná mapa, ktorá je zároveň peknou ukážkou využitia Vennovho diagramu. Prípadne si pozrite aj video.

Mapy, ktoré nenájdete v žiadnom atlase, väčšinou zaujmú. Takou je aj mapa, ktorá zobrazuje maximálnu povolenú rýchlosť v jednotlivých štátoch (regiónoch) sveta. Najviac si to môžete svišťať po nemeckých diaľniciach (autobahn), na ktorých neplatí žiadne rýchlostné obmedzenie. Rovnako je na tom aj cesta Stuart Highway, ktorá prechádza pustatinou austrálskeho Severného teritória. Viacerých možno prekvapí, že maximálna povolená rýchlosť na slovenských diaľniciach (130 km/h) je vyššia, ako v mnohých štátoch sveta.