Každý učiteľ iste súhlasí, že niet nad zanietených študentov, ktorí sa neuspokoja len s bežnými povinnosťami, ale svojmu učeniu a rastu sú ochotní venovať aj voľný čas. Napríklad vo forme stredoškolskej odbornej činnosti. Jej výsledky môžu zaujať aj širšiu verejnosť, stačí ak je dobre zvolená téma spracovaná pútavým spôsobom. Dôkazom toho je aj mapový príbeh študenta Matúša Maceka, ktorý bol v školskom roku 2016/17 vytvorený na Strednej priemyselnej škole Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici. Geodet sa nezaprel a výsledok stojí za to. Mapa lokalizácii fotografických záberov na historických pohľadniciach Banskej Štiavnice bola vytvorená pomocou šablóny Story Maps v nástroji ArcGIS online a predstavuje architektonické zmeny vybraných lokalít nášho najslávnejšieho banského mesta v priebehu viac ako storočia. Autor mapy porovnával vzhľad objektov na 68 historických snímkach a pohľadniciach s ich súčasnou podobou. Dnešné fotografie sú nasnímané z približne rovnakých uhlov a vzdialeností ako ich historické originály. Pri každej z nich je možné zobraziť aj presnú polohu na mape. Všetky objekty sú dostupné aj na spoločnej mape v aplikácii pre mobilné zariadenia.

Nemusia vás zaujímať poľnohospodárske mapy a ani to, čo sa pestuje v susednej obci. Napriek tomu vás interaktívny atlas OneSoil môže zaujať. Umožňuje sledovať využitie pôdy (polia, lúky, pasienky, vinice) a porovnávanie poľnohospodárskych parciel v Spojených štátoch a v Európe, Slovensko nevynímajúc. Približovať môžete až po úroveň obecných chotárov a tak si overiť, či sú informácie o pestovaných plodinách v atlase správne. Atlas je vytvorený bieloruským agrotechnologickým startupom OneSoil a údaje v ňom sú získavané a spracované zo satelitných snímok pomocou algoritmov využívajúcich umelú inteligenciu. O technologickej stránke sa môžete dozvedieť viac tu. Úplná korektnosť údajov nie je zaručená, vo väčšine prípadov by však mala (mohla) byť správna. Atlas je len malou súčasťou väčšieho portfólia služieb, ktoré spoločnosť pre poľnohospodárov ponúka.

Mapy dokážu pomáhať. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni a bezpečnosti v šestnástich slovenských miest. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne? Pocitová mapa je nástroj, ktorý ponúka možnosť aktívneho zapojenia občanov do zberu informácií a názorov na verejné priestory vybraných slovenských miest. Spoznajte unikátny projekt Pocitové mapy na jeho oficiálnej stránke, facebooku, alebo cez reportáž na RTVS a zapojte sa! Do mapy budete postupne označovať miesta, ktoré sa budú pridržiavať štyroch kategórií: atraktívnosť priestorov, doprava, zeleň a bezpečnosť. Každá kategória obsahuje dve otázky. Dokopy tak zodpoviete 8 otázok k rozličným slovenským mestám. Ku každej otázke môžete označiť aj viacero miest. Autori projektu sa tiež potešia stručnému popisu, prečo sa vám dané miesto páči, alebo nepáči.

​Idea pocitových máp môže byť vhodne transformovaná aj do praktickej aktivity školskej geografie, počas ktorej sa žiaci zamýšľajú na verejným priestorom ich mesta či obce a v mape (napr. v Google Maps) značia a hodnotia vybrané miesta. 

Na hraniciach Československa zahynulo v období komunistického režimu medzi rokmi 1948 až 1989 najmenej 266 ľudí, ktorí sa na hraniciach zrejme neocitli náhodou. Pozrite si unikátnu mapovú aplikáciu, ktorá predstavuje výsledky projektu Dokumentácia usmrtených na československej hranici, ktorý sa venoval osudom týchto ľudí. Na základe podrobného zmapovania jednotlivých prípadov môžete spoznať ľudí, ktorých sen za lepším životom skončil elektrickým plotom, guľkou alebo roztrhaním psami. Články venované Železnej opone na slovenských hraniciach si môžete prečítať na blogu Petra Mikšíka (tu a tu).

Medzi najlepšie zdroje historických máp na internete patrí bezpochyby stránka Old Maps Online. Stačí, že ohraničíte územie, ktoré vás zaujíma a hneď vám preň poskytne zoznam všetkých máp, ktoré sú dostupné v online archívoch. Nakoľko je čoraz viac historických máp prevedených do digitálnej podoby (spomeňme si na výborný český projekt), nájdete medzi nimi aj mnohé unikátne kúsky. Patria medzi ne aj mapy s názvom Podrobný přehled politického rozdělení Slovenska a Podkarpatské Rusi. V mapovej zbierke Geografického ústavu Masarykovej univerzite v Brne sú dostupné pre roky 1926 a 1936. Dvojlistové mapy sú vo vysokom rozlíšení a zoomovateľné 

Na Lepšej geografii sme už dávnejšie spomínali výborný slovenský web pralesy.sk, ktorý sa venuje posledným zachovalým lesom na území Slovenska. Pre všetkých priateľov a priaznivcov pralesov na Slovensku tentoraz pripravili malý darček – GIS vrstvy pralesov a pralesových zvyškov na voľné stiahnutie vo formáte kmz. Vrstvy si môžete pridať do Google Earth, alebo mapových aplikácií vo vašich smartfónoch a tak spoznať slovenské pralesy z pohodlia domova, alebo aj priamo v teréne. Ich funkčnosť som vyskúšal v prostredí ArcGIS online a v priebehu pár minút bola na svete táto mapa.

Viete odkiaľ pochádzajú známi rodáci? Pozrite si mapu rodných domov vybraných slovenských osobností, ktorá je v školských podmienkach zaujímavým prepojením slovenského jazyka (literatúry) a geografie.

Ak je Slovensko v niečom bohaté, tak sú to určite zdroje minerálnych vôd. Na našom území nájdete tisíce prameňov. Viaceré z nich sú obľúbené, známe a navštevované, väčšinu však poznajú nanajvýš tak miestni. Schválne, skúste si v mysli spočítať koľko prameňov vo vašom okolí poznáte. Ak ste ich napočítali menej ako päť, veľa ich nepoznáte. Nevadí, vždy je čas vydať sa za prameňmi, prípadne si z nich aj nabrať vodu. Ako pomôcka pri pátraní po "vašich prameňoch" vám môže poslúžiť mapový projekt Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP), ktorý má už síce svoje roky, stále je však dobrým zdrojom informácií. Na základnej mape Slovenska si stačí vybrať konkrétny okres a následne si pozrieť podrobnú mapu jeho prameňov minerálnych vôd. Každý z prameňov na mape obsahuje základné informácie, lokalizáciu na mape veľkej mierky, niektoré aj fotografiu. Mapy môžu poslúžiť aj ako východzí zdroj informácii pri realizácii školského projektu o minerálnych prameňoch okolia. Žiaci môžu napr. porovnať súčasný stav prameňov so stavov zachyteným v projekte SAŽP, ktorého výsledky boli naposledy aktualizované v roku 2002. Zaujímavým by mohol byť aj zber vzoriek vody spojený s ich následným rozborom v špecializovaných pracoviskách (na Deň vody sú rozbory pre verejnosť zdarma).

Ako rodeného Bystričana ma teší, že po Bratislave je pravdepodobne práve Banská Bystrica druhým slovenským mestom, v ktorom je možné spoznať umelecké diela vo verejnom priestore aj formou interaktívneho sprievodcu. Odrazu vidím, že pri tvorbe mapy pre svoje mesto som do nej vložil len nepatrný počet tohto typu pamiatok. Webová stránka www.vytvarnedielabb.sk predstavuje fotografickú a katalogizačnú dokumentáciu výtvarných diel z obdobia rokov 1945 – 2015, ktoré boli vytvorené na území Banskej Bystrice. Zhotovenie súpisu umeleckých diel iniciovala Stredoslovenská galéria a občianske združenie Arttoday. Všetky diela sú prehľadne spracované aj vo forme interaktívnej mapy. Umeleckým dielam vo verejnom priestore Banskej Bystrice je venovaná aj samostatná výstava Stredoslovenskej galérie s názvom Motívy neviditeľnosti, ktorú sa oplatí navštíviť a aj vďaka nej spoznať krásu, ktorú si pri našom prechode mestom tak často nevšímame.